Francúzska scéna pozná veľa ženských umelkýň a mnoho z nich je úspešných, avšak ak sa povie žena a francúzsky rap, takmer každého napadne jedno meno – Diam’s. Dnes tridsaťpäťročná Mélanie, ktorá už zavesila mikrofón na klinec, svoje meno vyryla do histórie francúzskej rapovej scény veľkými písmenami.

Dcéra francúzskej matky a cyperského otca sa rapu začala venovať ešte na strednej škole a už ako 19 ročná mala na konte svoj debutový album s názvom Premier mandat. Ten nezaznamenal veľký komerčný úspech, avšak svojou snahou, neodbytnosťou a známosťami, sa Mélanie podarilo preraziť. Od roku 1999 tvorila nerozlučnú dvojicu s ďalším známym francúzskym raperom Sinikom.

V roku 2003 vyšiel Diam’s album Brut de femme, ktorý sa nepochybne radí medzi francúzske klasiky. Na albume sa nachádza aj skladba Ma souffrance (Moje utrpenie), kde mladá umelkyňa vypovedala o svojej neslávnej skúsenosti, keď sa ako 17 ročná stala obeťou partnerského týrania. Týmto trackom sa stala akýmsi svetlom v tme pre ženy, ktoré mali podobný osud a ako sama hovorí, obdŕžala stovky listov od mladých dievčat, ktoré jej na oplátku vyrozprávali svoje svedectvo. Diam’s sa neskôr stala aj aktivistkou organizácie Amnesty international, kde bojovala proti násiliu páchanom na ženách.

O tri roky neskôr vydala Diam’s nemenej úspešný opus Dans ma bulle, ktorým len potvrdila svoje pevné miesto na scéne. Po necelom roku za album získala diamantovú platňu, čo vo Francúzsku predstavuje viac ako 750 000 predaných kusov. Diam’s ich predala milión. Jedna z najmarkantnejších skladieb na albume, Marine, adresovaná prezidentke francúzskej extrémne pravicovej strany Národný front, otvorene kritizuje rasovú neznášanlivosť v krajine.

V rozhovore pre francúzsku televíziu TF1 Diam’s priznala, že v roku 2008 svoj úspech nezvládla a ocitla sa na psychiatrii len dva dni po odovzdávaní známych hudobných cien Victoires de la musique, kde za skladbu Ma France à moi, ktorú aj odprezentovala naživo, získala ocenenie. V rovnakom roku mladá umelkyňa konvertovala na islam, ktorému ostala verná až doteraz.

Posledným štúdiovým albumom Diam’s je S.O.S. z roku 2009. Dovolíme si spomenúť dva významné tracky. Tým prvým je Enfants du désert (Deti púšte), ktorého videoklip preberá motívy z filmu Forest Gump, a v ktorom nám umelkyňa ponúka krátku retrospektívu svojho života. Druhou skladbou je desaťminútová Si c’était le dernier (Keby to bolo naposledy), kde sa Diam’s vracia k už spomínanej hospitalizácii z roku 2008.

S.O.S. bol, ako sme už naznačili, posledným albumom Diam’s. V roku 2012 ešte vydala autobiografickú knihu, v ktorej hovorí o svojom živote, kariére a viere. Práve viera a rodina boli dôvodom, že sa najúspešnejšia francúzska ženská raperka rozhodla ukončiť svoju aktívnu kariéru. Dnes žije na predmestí, stará sa o svoje dve dcéry a naplno sa venuje náboženstvu.

One Response

  1. Belgický rap na výslní | RapCity.cz

    […] Podobne ako Damso, aj ženská zastupiteľka belgického rapu Shay je členkou Boobovho kolektívu 92i. Rodená Bruselčanka (zrejme každý belgický raper je z hlavného mesta) , ktorej otec je Poliak, o sebe dala vedieť ešte v roku 2011, kedy sa objavila na Boobovom mixtape Autopsie 4 a to na featuringu v skladbe Cruella. Na debutové sólo fanúšikovia čakali dlhých päť rokov, ale oplatilo sa. Album Jolie garce vyšiel v decembri minulého roku a zožal pomerne dobrý komerčný úspech. Aj Belgičania sa teda môžu pýšiť svojou Diam’s. […]

    Odpovědět

Leave a Reply

Your email address will not be published.

*