Človek, ktorý sa o hip-hop nezaujíma, poprípade ho vníma iba povrchne, Commona s velkou pravdepodobnosťou ani nepozná. Prinajlepšom ho mohol zachytiť v nejakom filme, milovníci romantických komédií určite vedia o Just Wright (Jedine ona) v hlavnej úlohe aj so skvelou tiež herečkou Queen Latifah, no ako rapper sa na vrcholoch svetových rebríčkoch zrovna neukazuje.

Lonnie Rashid Lynn, Jr. je však vynikajúci MC. Rapper a niekdajší klavirista (v Just Wright je scéna, ako hrá na piane), ktorý má cit pre hudbu aj v tej najposlednejšej bunke, vydal dovedna 10 sólových albumov, pričom ten zatial posledný išiel von trochu potichu, len toto leto a ten úplne prvý ešte na jeseň 1992. Presne 22 rokov dozadu. Na deň. My sa dnes pozrieme na album číslo štyri – Like Water for Chocolate.

Doska z roku 2000 je unikátnou sondou do Commonovej hlavy a predovšetkým povahy, zásad a cielov. To, čomu sa tak trochu klišé hovorí real hip-hop, je tu, na tomto albume. Skvelé beaty, vynikajúci rap, zmysluplné texty, výber hostí jak lusk, kompaktnosť, atď, atď…

V niektorých krajinách Južnej Ameriky používajú na výrobu čokolády skôr vodu ako mlieko a práve na to odkazuje názov albumu. Presnejšie, fráza „Like water for chocolate“ vyjadruje stav, kedy niekto vyvre až tak, že by sa dal použiť aj na výrobu čokolády. Niečo ako naše „Vytočený až do vývrtky„. V kombinácii s náladou albumu znie toto vysvetlenie trochu nepresne, no rapper zo Chicaga ho sám niekolkokrát zopakoval. Titul dosky sa dá viac priblížiť aj inak, čo mimochodom dokazuje aj wikipedia – vzhladom na fotku, ktorá bola vybraná pre frontcover. Tá pochádza z roku 1956 a v americkej Alabame ju zhotovil rešpektovaný fotograf Gordon Parks. Čo znázorňuje, vie asi každý, kto pozná aspoň percento černoškých dejín v USA a po vypočutí niektorých textov sa tá mozaika pekne zloží.

Zlatý status

Pokial som vyššie písal o tom, že štvrtý Commonov album je sondou do jeho hlavy, je potrebné jedným dychom dodať aj to, že bol prelomovým. Ani jednému z predošlých albumov sa totiž nepodarilo dosiahnúť na zlatý status a po pauze pri Electric Circus sa Common k zlatu vrátil až albumom Be z roku 2005. A prečo to tak bolo? Odpoveď by mohla byť velmi jednoduchá: J. Dilla. Ten nahradil blízkeho Commonovho spolupracovníka No I.D.-ho (tento rok sa Common upísal práve No I.D.-ho labelu) a zanechal svoj majstrovský otlačok na drvivej väčšine skladieb albumu. Ich spolupráca však nebola taká jednoduchá a priamočiara, ako sa na prvý pohlad zdá. Je za ňou totiž jeden z tých muzikantských príbehov, kedy sa umelec presťahuje do New Yorku a obklopí sa novými a kvalitnými luďmi.

Ešte pred tým, ako sa z Commona stal herec, venoval celý svoj čas hudbe. Z mnohých stretnutí s Questlove-om, s ktorým sa poznal už z projektov minulých, i ďalšími hudobníkmi okolo tohto chodiaceho metronómu, vzišlo niekolko desiatok velmi plodných hodín v legendárnom štúdiu Electric Lady (tu hladaj pôvod názvu ďalšieho albumu) a z nich, ako vám už je asi jasné, vzišiel LWFC. Partička Soulquarians, zložená zo spomínaného bubeníka The Roots, J. Dillu, skvelého D´Angela a ďalších spolupracovníkov si s Commonom skvele sadla.

Velkú zásluhu na tom, ako doska znie, má práve ?uestlove v úlohe výkonného producenta. Je to on, komu môžu fans ďakovať za to, že sa na albume nachádza živá vec „Geto Heaven Part Two“ s úžasným D´Angelom. Pôvodne totiž mala byť práve na spevákovom albume Voodoo, no skrz výkonného producenta sa dohodla výmena za iný track, ktorý táto crew spoločne zložila a na Voodoo sa pre zmenu dostal pôvodne Commonov track “Chicken Grease”, po ktorom D´Angelo velmi túžil.

Z albumu cítiť hrdosť

Vráťme sa ale ku coveru a k tomu, ako sa prelína s obsahom samotných skladieb. Common je hrdý na svoj pôvod a z albumu to je cítiť. Jeho prístup sa však od prázdneho vykrikovania tzv. N-words líši v tom, že pri písaní textov používa rozum. Preto sa o ňom hovorí aj ako o poprednom reprezentantovi conscious rapu, samozrejme spolu s De La Soul, Mos Defom, či The Roots. Mos Def sa na albume objavuje tiež, nenahral síce nič aktivistické v zmysle „Can U C the Pride in the Panther”, no skladba “The Questions” vie ponúknuť zopár myšlienok. Napríklad “Why do I need I.D. to get I.D.? / If I had I.D. I wouldn’t need I.D”.

Common vzdáva hold pôvodne nigérijskemu hudobnému žánru afrobeat, často hovorí o spoločenskej zodpovednosti, či zdôrazňuje rodinné hodnoty. V jeho hrdom postoji k vlastnej histórii dokonca zašiel až tak ďaleko, že vycestoval na Kubu, kde žije dnes už 67 ročná aktivistka a podla FBI aj jedna z najhladanejších teroristiek, Assata Shakur. (Shakur pôsobila v organizácii Black Panther Party, ktorej členkou bola aj Tupacova mama Afeni, Assata bola podla niektorých zdrojov jeho nevlastná teta. Preto Mos Defova interpretácia Tupacovej básne „Can U C the Pride in the Panther” na doske The Rose That Grew from Concrete. Assatine krstné meno zas inšpirovalo Commona a pomenoval takto svoju dcéru.) Skladba “A Song for Assata” je venovaná práve jej. Hosťuje v nej Cee-Lo Green, ktorý sa rovnáko priznáva k rešpektu k tejto žene, mimochodom odsúdenej za prvostupňovú vraždu.

Common a J Dilla v Detroite

Common a J Dilla v Detroite

Zaujímavá je vec “Nag Champa (Afrodisiac for the World)”. Podla autorových slov to bola jedna z prvých vecí, ktoré na album vznikli a jej pôvod netreba hladať v New Yorku, ale v Detroite, v Dillovej pivnici. Článok The Story Behind Some of J Dilla´s Greatest Productions, uverejnený v roku 2006 na stránke labelu Stones Throw hovorí, že vždy, keď Common sedel s Dillom v jeho domácom štúdiu, zapálili si vonné tyčinky nag champa a v tejto atmosfére vznikol track, ktorému dlho chýbal refrén. Ten nakoniec vznikol tak, že Common, čo by velký fanúšik Dillovej crew Slum Village, pozval do štúdia T3-ho a ten refrén pripravil, netradične spolu so spievajúcim Dillom. Svoj podiel na vzniku skladby má aj ďalší člen SVBaatin. “I realize what I portray day to day, I gotta carry this”, rapuje Common a priznáva, že musí byť zodpovedný ku svojim fanúšikom, lebo pre nich predstavuje vzor. Toto sa samozrejme dnes už hladá ťažko.

Common však nie je iba fanúšikom Slum Village, ale aj ich kamarát. To je dôvod, prečo sa na ich druhom albume Fantastic, Vol. 2 objavuje ako hidden track vec „Thelonius„. Rovnaký track je na Like Water for Chocolate umiestnený ako stopa číslo 12.

Common a spolupracovníci

Komu ďalšiemu Common fandil? Dvojici Gang Starr a keďže Premiera obdivoval už roky, oslovil ho so žiadosťou o spoluprácu. Dnes si ju hip-hopová história pamätá pod názvom “The 6th Sense”. Pre Preemov nabitý program to bol posledný nahratý track pre Commonovu dosku a zároveň prvý singel. Tiež je to jediný track na albume produkovaný mimo autorský team Soulquarians. V refréne sa navyše okrem Premierových cutov objavuje aj vtedy len 20 ročný speák Bilal, medzi časom spolupracujúci aj s Erykah Badu, Jay-Zm, ale aj jeho ženou Beyoncé. Common mal v neho dokonca až takú dôveru, že mu dal priestor v troch skladbách. “The 6th Sense” je dnes jedným z najrešpektovanejších Commonových trackov vôbec, najklasickejšia formula rapu.

Singel “The Light”. Ďalší z TÝCH trackov. Jedna z najlepších Dillových produkcií celej kariéry + Common vo vrcholovej forme = nominácia na Grammy. Svetlo znamená lásku a tá žiari pre oboch, pre ňu i pre neho. Common píše list svojej vyvolenej, chápe a ctí si jej povahu, hovorí o tej svojej i o potrebe komunikovať a zhovárať sa. Úprimne vraví, čo cíti a svoj postoj vyjadruje velmi presne aj v rýme “I never call you my bitch or even my boo / There’s so much in a name and so much more in you”.

Do vynikajúcej zostavy hostí a spolupracovníkov ?uestlove (Common) zaradil aj Jill Scott, svoj oblúbený objav a mimo iného aj spoluautorku vtedy čerstvou Grammy ovenčenou skladbou “You Got Me” od The Roots a Erykah Badu. Jill Scott si s Bilalom delí refrén veci “Funky for You”.

V trackliste nechýba ani female MC Lyte zažívajúca svoje zlaté časy na prelome 80-tych a 90-tych rokov. Spolu s Commonom nahrali track “A Film Called (Pimp)”. Ide o skladbu nahrávanú formou dialógu, kde sa Common štylizuje do úlohy pasáka (uvedomelého MCho), snažiaceho sa ovládnuť rap game (MC Lyte). Štetka ho samozrejme vysmeje, vraví, že nie je možné, aby IQ vládlo rapu a použije pri tom originálne prirovnanie “Looked like a Black Panther that was trying to pimp”. Osobne sa mi lúbi aj časť “I’m from a land called cash / You too slow for me” alebo “We can’t ride together cause you ain’t driving”. Treba povedať, že MC Lyte sa svojej úlohy zhostila naozaj výborne. Celá vec je navyše dofarbená skrečmi alá Mista Sinista (The X-Ecutioners).

Black Thought a Rahzel účinkujú v “Cold Blooded”, Monie Love ako ďalšia významná female MC začiatku 90-tych rokov (autorka hitu „It’s a Shame (My Sister)„) vypomáha v “The Questions” s Mos Defom a mnoho ďalších mien sa dostalo na túto nahrávku, čím výrazne dopomohli k jednotnému a skvelému celku.

Čo sa týka samplov, použili Commonovi producenti niekolko dobrých zdrojov. Pozrime sa napríklad na spomínanú pecku “Nag Champa (Afrodisiac for the World)”. J Dilla si pre jej vznik vypožičal dve skladby z konca sedemdesiatych rokov. Pieseň Running Away od soulovej crew Roy Ayers Ubiquity pochádza z roku 1977 a producentovi poskytla základnú linku. Podobne poslúžila aj skladba “Morning Order” z roku 1980. Na svedomí ju mala dvojica Hugh Hopper & Alan Gowen. Zvyšné skladby z albumu si samozrejme môžte prebehnúť aj sami skrz Whosampled.com.

Osobnosť

Common je umelec. Nebojí sa politiky, nebojí sa jazzu, ani vyjadrenia svojich pocitov a názorov. Je to človek, ktorý chodí doslova s vlastnou kožou na trh. Všetky tieto fakty prispeli k prinajmenšom pozitívnym dobovým recenziám a k číslam, o akých sa Commonovi dovtedy ani len nesnívalo. Klasickou doskou LWFC si Common Sense otvoril mnoho dverí a poctivou prácou z toho ťaží ešte aj dnes.

Nie nadarmo ho rešpektujú ako osobnosť aj mimo hip-hop a filmový priemysel. Veď len pred týždňom dostal v Kentucky humanitárne ocenenie Muhammada Aliho za prínos vo vzdelávaní. Tieto ceny sa udelovali druhý krát a ich držitelia sa výrazne podielajú na zlepšovaní úrovne svojej komunity.

Like Water For Chocolate sa objavil v mnohých rebríčkoch najlepších albumov roku 2000 po celom svete. Niektorí z nás ho majú aj v tých svojich osobných, aj mimo rok jeho vydania.

I only want to be a soldier, I’m holding on, to a culture / Focused like Gordon Parks when it’s sorta dark” (Common, Dooinit, Like Water For Chocolate)

Leave a Reply

Your email address will not be published.

*